Choď na obsah Choď na menu
 


Aká bola sezóna 2015 (Aďa)

13. 11. 2015

Tento rok som zimnú prípravu absolvovala vo fitness centre pod vedením trénera Adriana Dzambu.

Do tréningu mi zaradil plno nových cvičení a dohliadal na to, aby všetky cviky boli vykonávané technicky správne.  Konečne som po zimnej príprave necítila žiadne bolesti a z tréningov v posilňovni som mala veľkú radosť a čo je podstatné, cítila som sa skvelo silovo pripravená na sezónu.

Počas víkendom som chodila na tréningy so skupinkou kamarátov z Pezinka J

Už po štvrtýkrát sme 21. marca odlietali na sústredenie na Mallorcu. Počasie nám tento  rok opäť vyšlo na jednotku a všetky plánované tréningy sme „splnili“.

Práve na Mallorce som absolvovala prvý pretek, ktorý som šla z plného tréningu. Pretek sa mi podarilo vyhrať a ťažké kopce som zvládala bez problémov a cítila som sa výborne.

mal.jpg

Po prílete z Mallorky sme o necelé dva týždne odchádzali do Chorvátska na etapový pretek 4ISLAND MTB STAGE.

Bol to etapový pretek dvojíc, mojim partnerom v tomto etapáku bol môj kamarát Richard Chrappa.  Etapy mali v priemere okolo 65 kilometrov s prevýšeniami okolo 1400 metrov.  Preteky som s Rišom dokončila na peknom 2. mieste. Nad naše sily bola iba jedna dvojica v ktorej pretekala výborná pretekárka Tanja Žakelj, veľmi ma tešilo, že v kopcoch sme jazdili takmer rovnaké tempo, dokonca som v niektorých etapách mala navrch, ale jednoznačne ma predbehla v technike.

hr.jpg

Veľké ďakujem patrí firme karavanypk.sk,  ktorá nám za výborných podmienok prenajala karaván a veľké ďakujem patrí Martinovi Janišovi (Tu A Teraz) za starostlivosť o našu regeneráciu. Taktiež chcem poďakovať firme ADSUN, ktorá nám zabezpečila oblečenie.

hr.jpg

Po príchode z Chorvátska som absolvovala prevažne preteky Slovenského pohára na ceste, aby som sa nominovala do reprezentácie a mohla pretekať v pretekoch UCI na ceste. Cieľ som splnila a ako pre mňa prvé preteky pod hlavičkou UCI som absolvovala v Čechách s názvom Grácie Orlová.

 Do týchto pretekov som išla „s malou dušičkou“ pretože som vedela, že ma čaká ťažkých 5 etáp, ak sa vôbec k tej piatej prepracujem...  Preteky v profi pelotóne sú vážne „iná káva“. Nie som zvyknutá jazdiť v takom veľkom balíku a samozrejme aj tempo mi nebolo príjemné. Bol to vlastne takmer každý kilometer „boj o prežitie“. Celý etapový pretek som nakoniec ako jediná žena zo Slovenska dokončila. Z týchto pretekov som si odniesla množstvo skúsenosti a spomienky na ktoré sa nikdy nezabúda J

cech.jpg

Ďalšie pre mňa veľké preteky som mala v Rusku. Jednorazovka s názvom Grand Prix of Maykop a etapový pretek Tour od Adygea.

Po pretekoch v Čechách som už vedela, čo ma čaká a na preteky som sa veľmi tešila. Tempo balíka bolo veľmi rýchle a neustále sa nastupovalo. Darilo sa mi jazdiť v prvej skupine a orientácia v balíku bola konečne o niečo lepšia. Najviac sa mi darilo v druhej etape, v ktorej bol cieľ na kopci a jeho dĺžka bola 10 kilometrov. V cieli som mala stratu na víťazku jednu minútu.

rusko.jpg

Po týchto reprezentačných výjazdoch som sa začala zameriavať na Majstrovstvá Slovenska v cestnej cyklistike.

Tento rok sa konali v Žiline a mne sa žiaľ nepodarilo obsadiť pódiové umiestnenie. Tento deň mi vôbec nesadol, trápila som sa od začiatku až po koniec. Aj napriek tomu, že som v tento deň „nemala nohy“ tak keď sa delil balík som dokázala jazdiť v prvej skupine, ale našu skupinu nakoniec došla skupina za nami a rozhodovalo sa v záverečnom špurte, kde som svojou technickou chybou premrhala šancu bojovať o medailu. Nakoniec to bolo pre mňa 4. miesto.

Po týchto pretekoch som sa začala orientovať viac na biky, keďže už ďalšie výjazdy s reprezentáciou neboli v pláne.

Ako prvé pre mňa dôležité preteky ma čakali Majstrovstvá Slovenska v disciplíne cross country.

V šprintoch mi na výsledkovej listine svietilo DNF. Bola som veľmi nahnevaná, pretože v tento deň som sa cítila dobre, ale po nefér zrážke so súperkou som sa ocitla na zemi s poriadne narazeným kolenom a moje koleso malo vytrhané špice, takže cieľovú pásku som nemohla preťať.

Na ďalší deň som však potvrdila svoju výkonnosť a z „Majstráku“ som si niesla domov striebro. Nad moje sily bola naša olympionička Janka Keseg-Števková.  Čo ma však teší, že pri mojej aktuálnej výkonnosti sa už vôbec nemusím báť straty kola J

doh.jpg

Ďalšie majstrovstvá Slovenska sa konali vo Svite v disciplíne maratón.

Z týchto „majstrákov“ som si odniesla domov bronz. Od štartu sa mi išlo dobre a za každú cenu som chcela držala tempo Janky Keseg-Števkovej. Na toto som však doplatila a v polovici preteku ma poriadne „seklo“. Trvalo mi dobrú chvíľku kým som bola schopná opäť zrýchliť. Vtedy sa predo mňa dostala Zuzana a odsunula ma na tretie miesto. Ku koncu preteku som sa mi podarilo ešte zrýchliť a tesne pred cieľom som sa dotiahla na Žužu a do cieľa sme prišli spoločne.

Posledné „veľké preteky“ som absolvovala v Toskánsku. Boli to opäť cestné preteky pod hlavičkou UCI. Za tak dlhú pauzu bez pretekov v tak veľkom pelotóne som aj zabudla aké to je pretekať v takom veľkom balíku. Hlavne počas prvej etapy som mala veľké problémy s pozičnou jazdou.

V druhej etape sa mi však darilo oveľa viac. Počasie bolo veľmi nepríjemné a od štartu nám pršalo, pelotón sa hneď natiahol a robili sa skupinky. Mne sa podarilo jazdiť v prvej skupine a držať krok s najlepšími.  Opäť som preteky dokončila ako jediná zo Slovenska. V tento deň však boli rozhodcovia veľmi prísni a všetky pretekárky, ktoré nejazdili v prvej skupine postupne sťahovali.  Ja som obsadila 33. miesto a preteky dokončilo len 44 pretekárok z celkového počtu 116.

tos.jpg

Celkovom som sa zúčastnila 4 etapových pretekov a 29 jednodňových pretekov. V pretekoch Slovenského pohára v MTB som pravidelne „brala“ pódiové umiestnenia.

 

Môžem povedať, že táto sezóna  bola pre mňa z tých doterajších určite najlepšia, aj keď sa  mi nepodarilo získať žiaden titul.

Pretekala som však na pretekoch „pod hlavičkou“ UCI a získala veľa skúsenosti.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, čo ma v mojom snažení podporovali a boli mi oporou aj keď sa mi nie vždy všetko podarilo mojich predstáv.

Takže v prvom rade ďakujem mojej rodine, ktorá ma podporuje po finančnej a samozrejme aj psychickej stránke.

Martinovi, ktorý so mnou absolvoval veľa tréningov a dokázal ma „vyhecovať“ aj keď som mala toho plné zuby.

Adrianovi za perfektnú zimnú prípravu a veľkú psychickú podporu.

V ďalšej sezóne verím, že sa mi bude dariť ešte lepšie, urobím pre to maximum.

Budem skúšať šťastie na novom biku Specialized ERA a pretekať budem za team Bike Team Juhasky.

bike4.jpg

 

bike1.jpg

 

bike4.jpg

 

bike.jpg