Choď na obsah Choď na menu
 


Kaktus Bike Svätojurský Maraton

6. 5. 2012

554354_3055527303698_1128800156_32196030_2041273488_n.jpg28.4.2012 sa konal Kaktus Bike Svätojurský maratón. Tento maratón je domáci, čiže pre nás atmosféra preteku začína skôr.

2 dni pred maratón sa stretáme u Vinca, kde nás čaká cca 800 tašiek, ktoré treba pre všetkých pretekárov pobaliť, 800 tašiek je pomerne dosť, ale sme už zohratý tím a všetko ide ako po masle.
Popri tom ešte stále riešime veci okolo maratónu, aby dopadol čo najlepšie. Veľa ľudí si nevie totiž ani len predstaviť čo znamená organizovať podujatie už „masového charakteru“.
Pre mňa je domáci maratón trochu iný ako tie ostatne.
Mam radosť, že netreba skoro vstávať. Prezentácia vybavená deň vpred a to nemám ani žiadne pekne protekčné číslo, veď na čo :D
V deň maratónu sa cítim v pohode, pomaly sa oblečiem, pripravím si veci potrebne na pretek a vyrážam do ulíc diania
Maratónska trať štartuje o hodinu skôr ako ta moja tentokrát nazvaná stredná 44 km. Idem asi 2km od štartu, kde povzbudím Adu a prajem jej veľa šťastia, lebo viem, že tento krát sa bude mat s kým naháňať, ale ja jej aj tak verím a dúfam, že ju uvidím v cieli ako prvú.
Po štarte dlhej, sa už začína tvoriť rada na štarte, postavím sa do predu, stojím tam už viac ako pol hodinu pred štartom... Týmto pozdravujem všetkých tých „vyvolených“ ktorí prídu 3 min pred výstrelom a silou mocou sa tlačia zpredu do takej masy ľudí...
Je par minúť pred štartom, mojim cieľom je isť čo najlepšie, nespadnúť a podľa možnosti doma zvíťaziť .
Je odštartované... začalo sa celkom z ostra, ale držím sa v skupine. Po par metroch začína, stúpanie na „Bigrovku“, tento asfaltový kopec nemám rada, ale viem presne čo ma čaká, niekoľko krát pred maratón som si ho cvične dala :D
Držím si svoje tempo, šľape sa mi dobre, nohy nebolia. Po asfaltke už vchádzame do lesa, kde sú tiež ešte celkom pekne stúpania, ale poznám ich, tak bez problémov ich prejdem.
Následné tiahle jemne stúpanie, ktoré nás napojí na asfaltku a z asfaltky opäť odbočíme do lesa.
Na trati je veľa ľudí tak sa stále držím so skupinou a nejdem sama čo ma celkom teší.
Kde tu občas niekto prehodí par slov, pozdraví ja väčšinou vážne neviem kto bol.
V prvom dlhšom klesaní, je veľa defektov a aj pádov, ktoré zapríčinili výmole a kamene. Ja viem, že tento úsek je nebezpečný a chodím ho po pravej strane, tam boli jamy menšie a dali sa bezpečne „preletieť“.
Tu je práve výhoda domácej trati.
Na 17km, je prvá občesrtvovačka, mam hlásenie si „prvá žena“, vypijem pohár vody a idem ďalej.
Pre do mnou serpentinky, vykmihám ich hore a už smer Biely Kríž.
Snažím sa isť tak, aby som si prvé miesto udržala, neriskujem moc.
Po Bielom Kríži viem, že nasleduje ta ľahšia polovička, už len jeden väčší kopec, ktorý dá na koniec asi všetkým pekne zabrať.
Niečo po 2 hodinách sa blížim už posledným zjazdom na hrádzu, kde už počujem Romana ako hlási prichádzajúcich pretekárov.
Ten zvuk mikrofónu vie veľa krát potešiť, lebo človek vie, že už je to skoro za nami.
Prichádzam do cieľa, som prvá, mám veľkú radosť, že som na domácom preteku nesklamala.
Teraz prichádza myšlienka na moju sestru, ktorá ešte bojuje niekde na trati.
Idem si umyť bike, aspoň vyplním čas čakaním na Adu.
Čas pomaly beží a ja vidím Adu ako vchádza na ihrisko, z maratónskej trati ako prvá žena.
Teším sa aj za ňu.. Prejde cieľom, dostane pusu, zagratulujeme si.
Potom nasleduje vyhlásenie výsledkov , záverečná tombola.
Z pohľadu pretekára a čiastočne i organizátora som spokojná a teším sa ďalší ročník.
Žužu521923_3055518623481_1128800156_32196015_539606875_n.jpg
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.