Choď na obsah Choď na menu
 


Kráľovský MTB maratón

2. 9. 2012

img_0125.jpgKráľovský maratón

 

 

Na maratón sme sa vybrali deň pred pretekom. Cesta prebehla úplne klasicky, no tento krát bez zastávky za Ružomberkom na farme Krajinka, Žilinu sme obišli a cestovanie bolo o niečo rýchlejšie.

Ubytovali sme sa v Spišskom Podhradí, kde sme  to už poznali z minulého roka.

Vytiahli sme bike a isli sme na prezentaciu, ktora je od ubytovania len cca 5km, tak sme sa aspoň trochu previezli J

Prezentácia prebehla bez čakania, ešte ma aj pani z prezentácie prekvapila, keď mi oznámila, že som uhradila štartovné 2 krát a peniaze mi vrátila. Ja som o tom ani nevedela, kludne mohla ísť za ne na kávu, ale tu presne vidieť, že sa nájdu ľudia tzv „dobráci“.

Berieme igelitky, napcháme ich pod dres a ideme pomaly domov. Vyzeráme ako trojica tučniakov J

Je deň preteku, budík zvoní o 6:45 ráno, na koľko Aďa sa ide pasovať s traťou dlhou 100km a štart majú skôr o 8,30.

Chystáme posledne veci, naplníme „kamelbeky“, namažeme reťaze, zbalíme tašky do auto a sme pripravení na odchod.

Organizátorov je dostatok už pri smerovaní na parkovisko. Parkovisko je ešte pomerne prázdne, tak komfortne zaparkujeme.

Štart  100vkárov sa pomaly blíži, tak vyprevádzam Aďu na štart a držím jej palce nech to dobre dopadne.

8,30 je odštartovane a skupina cca 60 maratónskych nadšencov sa nám stráca z dohľadu.

Ďalší štart je naplánovaný na 10.00 a to samostatne ženská kategória na trať 50km.

Je to zvláštne, lebo zvykom to nie. Ešte s Majkou si zo seba uťahujeme, že kto bude ťahať špicu po úvodnom asfalte :D

No tento samostatný štart ma niekoľko výhod. Netreba čakať pol hodinu pred štartom na páske, zídeme sa všetky po kope, vyhneme sa nie vždy pozitívnym narážkam mužských kategórií.

O 10 je odštartované, policajne auto sa rozbieha, motorkár za nim a na koniec ideme my. Od začiatku sa držím vpredu, ešte vnímam  Helen po mojej pravici J

Tempo určuje viac menej auto, tak sa dá občas aj na začiatku „orážať“.

Onedlho policajne auto vyhodí smerovku a ostáva stať, ďalej nás už sprevádza len motorkár. Tu začína už stúpanie, ale stále pokračujem v svižnom tepme, za seba sa neobzerám, tak nemám šajnu ako sa to tam vyvíja. Ideme po širšej ceste, kde je dostatok trávy na to, aby sa koleso neodvaľovalo podľa mojich predstav, mam pocit, že šliapem na prázdno.

Za sebou nikoho nepočujem, divne.. Nikto nehučí uhni  idem zľava, zprava. Tak mi to nedá a otáčam sa dozadu. Tam nikde nikoho. Neviem kde som si ten náskok spravila, ale to je viac menej jedno, pokračujem v svojom tempe. Pozerám na Polar, blíži sa 12 km a viem, že ma čaká Sľubica, najdlhšie stúpanie na tejto trati. Stlačím pred stúpaním ešte gél a ide sa na to. Stúpanie je zo začiatku mierne, no neskôr sa stupňuje, občas mi prešmykne koleso, ale stále sa snažím udržať v sedle. Ideálnu stopu si vyberám, keď že idem sama a nikto mi nezavadzia, to sa mi tento rok tuším ešte nestalo. No ale musím povedať, že mi trochu chýbalo to súperenie s inými J Mám pocit, že ten kopec asi nikdy neskončí, tak Polar „tlačím“ očami vpred čo sa km týka.  No huraaa, konečne, tabuľka 1km a koniec kopca, teším sa, ale medzi tým som nejak pozabudla, že po peknom výšlape nás čaká zjazd, kde viacerým horia brzdové doštičky.

Presne tak aj je, čas na oddych stále neprichádza. Som hore, a pozerám smerom dole, kde je klesanie značne prudké, tak zadok za sedlo a ide sa J

Bojujem sama so sebou, občas aj s bikom, ktorý si občas zo mňa robí srandu. Za mnou som celu Sľubicu žiadnu z dievčat nevidela, tak idem s rozumom a snahou udržať si náskok.

Po zjazde, sa prudko odbáčalo, kde som bola nútená prvý krát zosadnúť z biku a vytlačiť ho. Po tomto úseku, konečne prichádza rovinatá pasáž, kde si oddýchnem.

Po oddychu prichádzajú úseky pekných technických pasáži, singlov. Naozaj je skoro všetko v teréne, tak keď po dlhej dobe vyjdem na asfalt sa teším ako malé decko a ruky si trochu oddýchnu.

Cca na 30km, začínam stretávať 25karov, ktorí sú ochotní uhnúť rýchlejším a ešte aj povzbudiť.

Po ľavej ruke vidím hrad a je mi jasne, že k hradu sa ešte budem musieť vyštverať.

Tabuľka 10km do cieľa ma potešila, ale stále nie je za mnou stojka ku hradu. Ale ona neodíde a počká tam J presne ako píšem, pomaly sa blížim k nej, zaradím  malú pílu a idem. Predbieham dosť veľa pretekárov z krátkej trate, ktorí už na začiatku šliapu vedľa svojich bikov a steká im pot po tvári .

Idem síce pomalšie, ale nezosadám. Som skoro na vrchu kde, je menší hup, na nám ostane moja kľuka  a padám ako Fantoci do hustia, či trávy J aspoň mal pán za mnou dôvod na úsmev J ja sama som sa na sebe musela zasmiať. Dvihnem sa zo zeme a pokračujem ďalej.

Po tomto stúpaní nasledujú ešte pekné pasáže a potom už do cieľa pekne po asfalte.

Do cieľa prichádzam ako prvá medzi ženami. Tento pretek som sa držala ako prvá od začiatku až po cieľ.

Po dojazde navštívim sprchu, umyjem bike, zoberiem halušky a čakáme na moje dvojča v priestore cieľa.

Ada prišla ako 2. Stratila na prvú pretekárku niečo cez 2 minúty.

Pretek hodnotím pozitívne.

Organizátori zvládli všetko na jednotku. Od registrácie až po záverečné vyhlasovanie. Trať náročná, ale krásna, značenie bez chyby, naozaj paráda J

O rok ak sa podarí sme tu opäť J

Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/717