Choď na obsah Choď na menu
 


Majstrovstvá Slovenska v maratóne 15.8.2015

18. 8. 2015

Tento rok sa konali Majstrovstvá Slovenska v maratóne vo Svite na preteku pod názvom Horal.

Do Svitu prichádzame už v piatok, aby sme sa vyhli v sobotu ráno veľmi skorému vstávaniu nakoľko štart bol plánovaný na deviatu hodinu ráno.

Dĺžka trate bola 75 km s celkovým prevýšením 2600 metrov. Trať bola oproti predošlým ročníkom trocha pozmenená a bolo pridané jedno stúpanie.

My sme bývali kúsok od štartu v Lučivnej, tak cestu na štart využijeme ako malé rozjazdenie a do Svitu sa presúvame na bikoch.

Počasie bolo zatiaľ výborné, jasná obloha a po dlhej dobe sa mi zadala celkom fajn teplota.

O 09:00 je odštartované a ja sa držím na čele pretože sa ide medzi kvetináčmi a úzkou cestou, tak sa chcem vyhnúť pádu hneď na začiatku.

V prvom stúpaní sa nechám obehnúť Jankou Keseg-Števkovou a jej teamovým kolegom a ešte dvoma pretekármi a zaradím sa hneď za ich. Do kopca idú celkom fajn tempo ale potom jeden pretekár asi v ¾ kopca zosadne z biku a stojíme všetci za ním. Keď sa mi ho podarí obehnúť, tak Janka a jej malá skupinka mi odskočia. Nasleduje zjazd v ktorom riskujem čo to len dá, aby som ich skupinku dobehla. Po zjazde nasleduje stúpanie po asfalte a ja ostávam úplne sama, pred sebou mám stále na dohľad prvú ženu, ale samej sa mi ich skupinu nedarí zísť.

Takto ich vidím až do cca 23 kilometra. Potom sa obzerám za seba a zbadám, že kúsok za mnou je Žužu, tak ju počkám a až k druhej občerstvovačke pokračujeme spolu.

Začína ďalšie nekonečné stúpanie po asfalte a na mňa prichádza poriadna kríza. Počas prvých dvoch hodín pálilo riadne slnko a ja som vypila minimum. Tak vravím Žužu nech pokračuje bezo mňa, že ja fakt nemôžem a nechcem ju brzdiť. Žužu a ja teda pokračujeme osamote. Ja som musela na pár minút zastaviť behom pár sekúnd som vypila 0,5 litra vody a opäť ostala v tomto momente bez vody. Konečne sa začnem cítiť lepšie, tak pokračujem ďalej.

Keď prichádzam k ďalšej občerstvovačke poriadne dopĺňam tekutiny. Mama mi vraví, že Žužu je 4 min predomnou.

Ja sa obzerám za sebou a nikoho nevidím, tak trocha zvolním a na poslednej občerstvovačke ma dobieha Alena Steavens. Tak vtedy si vravím, že už na „flákanie“ nie je čas.

Do posledných 12 kilometrov vydám zo seba ešte všetky sily, ktoré ostali. V jednom z posledných krátkych stúpaní dobieham Žužu, tak ju ešte „hecujem“ nech maká lebo kúsok za sebou máme súperku.

Nasleduje už len posledný zjazd do cieľa a Žužu si odnáša z MSR striebornú a ja bronzovú medailu. Jednoznačne zvíťazila a ďalší titul si pripísala Janka Keseg Števková.

Trať maratónu bola ukážkovo vyznačená, na môj vkus až príliš veľa asfaltu a hlavne čo sa mne na Horale nepáči je neskoré vyhlasovanie výsledkov takmer 6 hodín po dojazde do cieľa čo by na takomto podujatí určite nemalo byť.

Výsledky:

http://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/1641?rid=1835&eventid=2