Choď na obsah Choď na menu
 


Oravský maratón.

11. 6. 2012

                         Oravsky maratón, alebo ako sme si domov fujary niesli

 

zuzu.jpg

Na Oravský maratón som sa tešila už asi týždeň dopredu. Obľubujem cestu smerom na stredné Slovensko a to už z dôvodu, že ma vždy ako prvé napadnú zastávky na čerstvý ovčí, kozí syr a podobne maškrty J Kúpiť si syr niekde v trápnom HM alebo priamo z farmy sa nedá porovnať, v tom mi dáte asi za pravdu.

Príprava na maratón začína už v piatok. Do poludnia som v práci, kde sa neviem na nič sústrediť, tak si beriem pol dňa voľna a idem pretočiť nohami. Po ceste z práce stretám Veve, prehodíme pár viet, kde riešime meteorologickú  situáciu na Orave samozrejme podľa Aladina, asi tak ako sa robilo týždeň pred pretekom na fóreJ.  Lúčime sa s vetou zajtra sa možno vidíme.

Mám nový bike, trochu na väčších kolesách a ešte nejaké úpravy pred maratónom by sa hodili. Chcela som povodne meniť len riaditka, tie čo tam boli od výrobcu boli dlhé ako varecha na miešanie kotlíkového guľáša pre osadu minimálne 50 hladošov J. Stretávam sa s Maťkom, zoberie „vercajch“ a šup sa do práce.

Len krátko spomeniem, že z výmeny riaditok(jeden deň pred pretokom) bolo rozloženie môjho biku do šraubu.  Večer o 20 celkom začínam pochybovať, že budem mať vôbec na čom pretekať. V duchu si už od zúfalstva hovorím, že si požičiam Feďov/susedov/ super bike z roku 5 pred naším letopočtom, s pevnou vidlicou, dvoma prevodmi a váhou motorky :D No na šťastie sa všetko podarilo a môj bike sa poskladal. No ale aj tak mam celkom obavy...

V sobotu budík ráno o 4, to je vážne ako za trest, oči ma režú ako po 3 dňoch flámu, spala som možno tak 3-4 hodinky, ale som optimistka a v aute ešte niečo pospím. Presun k našim už ako zvyčajne bez nejakých problémov, nakladanie veci už máme celkom fajn nacvičené. Možme vyrážať.

Cesta prebehla v poriadku, občas som si aj trochu zdriemla. Preberiem sa niekde pri Martine, neviem ale presne lebo moje orientačne schopnosti sú dosť biedne. Tu práve prebiehajú opravy na ceste a ja vidím kvalitne veľké mláky, ktoré naznačujú, že nedávno poriadne pršalo. Ale humor nás neprechádza a tu prichádza hláška: „to si polievajú aby sa im neprasilo“ J

Prichádzame na miesto, s hľadaním parkovania nemáme problém na Oravskom maratóne sme už 3krát. Zaparkujeme, vybalíme veci...

Prezentácia bola absolútna rýchlovka, žiadne čakanie.. Usmievavé dievčiny, plne pozitívnej energie, tak som to vnímala ja.

Aďa sa pripravuje ako prvá, ide maratón v dĺžke cez 80 km, štartujú o 9 hod z námestia, my máme štart na polku o hodinu neskôr, tak je čas ju povzbudiť ešte pred štartovným výstrelom. Tento krát je žien na dlhú viac ako zvyčajne, čo ma celkom teší, lebo veľa ľudí je názoru, že ide na dlhú lebo bude na bedni... je to samozrejme hlúposť. O 9 zaznie výstrel a je odštartované. Viem, že sa vidíme najskôr až po mojom dojazde do cieľa, ale vždy ma teší, že sa môžem štartu aj cieľa mojej sestry zúčastniť a zatliapkať jej pár metrov pre finishom.

ada.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Idem do auta, zhltnem ešte kakaovník a poberiem sa pomaly na námestie, kde stojím cca 20 min pred štartom, aby som štartovala z prednej pozícií.

O 10 hod je odštartované. Úvodných cca 5 km sa držím v balíku s najrýchlejšími mužmi, pekne sa zašívam, veď nech na mňa nefúka J Úvod je po asfalte mierne do kopca, tu sa už robia skupiny ja sa odpojím od vedúcej skupiny v prvom väčšom stúpaní.

Nasledujú tiahle lúky, ktoré sú na prekvapenie a nad moje očakávania celkom suché, trochu mäkké, ale idem pekne v sedle a nič tlačiť netreba. Nasledoval menší zjazd,  napojíme sa na asfaltu, ktorá má relatívne mierne, dlhšie stúpanie. Tu „hľadám správne prevody“, lebo zmena 3prevodníka na 2prevodník je celkom značná, ale nevadí, veď časom si na zmenu zvyknem.

Prichádzame k občerstvovačke, beriem si pohár jonťáku. Tu sa trasy rozdeľujú na trasu do pohody, maratón a polmaratón. Táto časť je pre mňa už neznáma, minulý rok som sa „trápila“ na trati do pohody. Musím, sa ale priznať že táto časť navyše bola celkom náročná, tu sa vyskytovalo blato už v lesoch trochu viac, ale nebolo to nič extrémne.  Najkrajší zážitok z tohto okruhu oproti trati do pohody je pre mňa prejazd amfikom, kde hrá hudba, deťúrence stoja za plotom, podávajú Vám tie malé ručičky... Aspoň na chvíľu sa cítim ako na „Tour De France“ :D 

Po tomto okruhu sa opäť vrátime miernym stúpaním po lúke k občerstvovačke, kde ďalej kopírujeme trať hobíkov, ktorú si ešte trochu pamätám. Viem, že bude pekný rýchly zjazd, následne krátky, ale prudký výjazd po lúke a ešte si spomínam na dlhé kamenisté stúpanie na záver.

V tomto čase som stále od štartu medzi ženami na prvom mieste. No na 30km v lesíku kde bojujem s lepkavým blatom ma obehne pretekárka, ale ja sa nevzdám a v prvom stúpaní sa prestávam flákať, nastúpim jej v kopci a vidím, že síl mi ostáva viac ako mojej súperke. Idem celkom na hranu, ale nechcem nechať nič na náhodu, nerada by som prišla o prvé miesto 14 km pred cieľom. Začína kamenisté, miestami blatové stúpanie, kde dobieham ešte chlapov, ktorí  sa trápia viac ako ja. Za žiadnu cenu nechcem zosadnúť, lebo tlačenie  biku je pre mňa nočná mora. Vždy keď sa dá ešte kontrolujem situáciu za mojim chrbtom. V náročnom stúpaní stále tlačím do pedálov poslednou silou, ktorá mi ešte ostáva. Tu ma poteší „obdiv“ chlapov idúcich vedľa biku, ktorí ma povzbudia a neveriacky sledujú, ako sa dá isť tento kopec na biku. Páčia sa mi tie povzdychy, že kedy ten kopec skonči, a do boha to nemá konca a podobne JV mojej hlave sa tiež niečo podobné premieľa, ale vzhľadom na moju TF, radšej mlčím.

Kopec je úspešne za mnou, už len pár km po asfaltke, cez námestie  a som v cieli.

Som rada, že sa mi podarilo prvé miesto udržať, i keď som išla posledných 12km, mam pocit časovku, ale o to viac sa teším z môjho umiestnenia.

Idem si opláchnuť bike, umyť seba a potom čakať Aďu kúsok od námestia.

Verím, že prvá žena ktorú uvidím s červeným číslom, bude na „smiešnom biku“ s modrým dresom.

A tak aj je.. Po námestí sa valí modra strela smerujúca do cieľa J

Som happy aj za ňu. Pri týchto dlhých trasách človek nikdy nevie čo sa môže udiať či už po technickej stránke, alebo z dôvodu vyčerpania.

bedna.jpg

Prídem za ňou dáme si pusu, už klasicky

 ju odprevadím k autu, kde ma nachystane veci, vždy sa o ňu postarám J

Maratón vyšiel mne aj mojej sestre najlepšie ako mohol.

Obe sme si odniesli ceny víťaziek a totálnou raritou bolo pre nás ocenenie za najrýchlejšie ženy na krátkej a dlhej trati za ktoré sme si odniesli domov fujaru J

Na pódiu sme si na nej zahrali, ale konštatovanie Romana  je absolútne pravdivé: „radšej  už viac na tých fujarách nehrajte“ , Roman sľubujem, že budem na už len doma pozerať J J J

Test nových bikov prebehol úspešné, som veľmi spokojná.

Chcem poďakovať organizátorom za perfektne strávenú sobotu. Z mojej strany jeden z najlepšie zabezpečených maratónov.

Občerstvovačky, zázemie, umývanie bikov, jedlo všetko na 1 s ******.

Nesmiem zabudnúť na ľudí ktorí sa o nás starali na trati a po dojazde do cieľa, boli všetci perfektní.

Organizátorom prajem veľa síl, aby ďalší maratón zvládli tak ako tento.

Este raz dakujem J

bedna-2.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Žužu

 

Výsledky:  http://www.cyklo.sao-tatry.sk/2012/mtbcup/orava/index.php?kam=2&l=sk