Choď na obsah Choď na menu
 


Salzkammergut trophy Austria 2012

18. 7. 2012

                                                  Salzkammergut trophy Austria 2012 fotka6.jpg

 

S účasťou na Slazku sme váhali celkom dlho až sme sa nakoniec cca mesiac a pól pred jej štartom rozhodli, že to pôjdeme skúsiť.

Voľba trate tak vopred je celkom náročná nakoľko človek nikdy nevie čo sa môže do vtedy stať.

Pre mňa to bolo ale jasné , skúsim 120 km na Salzke a Žužu  55 km.

Ubytko sa nám nakoniec podarilo vybaviť až na 100 % iba dva dni pred štartom, tak sme sa dohodli s Jožkom a Riškom, že pôjdeme našim autom.

Z Bratislavy vyrážame v piatok cca okolo 10:00, počasie veru nie je nič moc – poriadne prší.

Atmosféra v aute je aj napriek nepriaznivému počasiu super, stojíme skoro na každej možnej zastávke na colu a prípadne kávu.

Počasie sa stále nemení, poriadne leje a predpoveď na sobotu nie je o nič lepšia.

Jožko má počasie zvládnuté na jednotku a vraví, že v sobotu ráno bude sucho ale od 14stej hlásia silný dážď... Žužu v tom má jasno, keď bude ráno pršať na štart ani nejde, Jožko je rozhodnutý sa s traťou dlhou 211 km „popasovať“ za akýchkoľvek poveternostných podmienok a Riško tiež, ja som v tom ešte celkom jasno nemala.

Do nášho penziónu Gasthof Pension Seeblick prichádzame okolo 16stej.

Na mieste sa nachádza už niekoľko Slovákov. Vyložíme biky a ideme na prezentáciu, ktorá sa nachádza cca 2-3 km od penziónu. Jožkov, bike berieme so sebou nakoľko na trase 211 km je potrebný pri prezentácii na kontrolu technického stavu.

Nájsť  miesto na parkovanie bol celkom problém, všade je už plno bikerov a veľa áut. Nakoniec predsa len zaparkujeme a ideme sa odprezentovať. Nevieme ako ďaleko je prezentácia, tak Jožko necháva bike na aute.

Prechádzame uličkami a podľa šípok smerujeme na k prezentácii.

Miestnosti sú rozdelené podľa dĺžky trate, ktorú sme si zvoli. Prezentácia prebieha veľmi rýchlo bez akýchkoľvek čakačiek.

Jožko nakoniec bike nepotreboval, popísal iba čestné prehlásenie, že je bike v poriadku.

Ešte sa troška poprechádzame medzi stánkami a ideme k autu. Celkom nás už prepadol hlad, tak sa ideme najesť a potom do penziónu.

Konečne prestalo pršať a vyšlo slnko J tak prvé čo nás napadlo, že ideme na bike aspoň trocha sa previezť.

fotka5.jpg

Prejdeme si prvé stúpanie, ktoré je po asfalte a celkom prudké je mi jasné, že v tomto kopci sa to pekne potrhá a „nadelí“, však aspoň nebude tlačenica!

Po krátkom výjazde sa vraciame na penzión, nahodíme číslo, číp, namažeme reťaz a ideme oddychovať lebo zajtra nás všetkých čaká ťažký deň.

V sobotu ráno mám nastavený budík ja a Riško na 06:15 aby sme sa stihli v pohode najesť a pripraviť.

Budík ani zvoniť nemusel, zobudila som sa pred jeho zazvonením, oblečiem sa idem po Riška a medzi dverami keď otvorím myslím, že sa mi sníva.

Dvere mi otvára Jožko! Tak hneď mi zahlási, že nestihol štart. Na štart prišiel o minútu neskôr a už ho nepustili, jediná možnosť bola prehlásiť sa aspoň na trať dlhú 120 km.

Ja a Riško ideme raňajkovať a Žužu s Jožkom na prezentáciu, aby si mohol zmeniť trať.

Vonku je mokro v noci popršalo, ale na oblohe už teraz nebolo veľa mrakov.

Po raňajkách už len veľká úvaha, čo obliecť na seba... Teraz síce neprší, ale podľa predpovede má začať pršať a poriadne.

Jožko  sa vrátil z prezentácie a idete teda na trať s dĺžkou 120 km. Jožko a Riško dáva na seba dlhé veci, tak ja tak isto J

Dlhé zimné termo tričko, dlhý dres, vesta,  krátke nohavice a návleky.

Už len naplniť camelback a ide sa... Zrazu zistím, že do camelu nemám náplň – zostala doma, tak beriem iba fľašku.

Na štart prichádzame celkom skoro cca 45 pred štartom, tak stojíme v prvej vlne čomu sa celkom teším lebo som odhodlaná ísť čo najlepšie ako to pôjde, predsa len konkurencia je silnejšia ako na SVK J.

Tak a je 09:00 a je odštartované. Hneď od štartu sa ide celkom slušné tempo,  ale z balíka zatiaľ necúvam J

Začína prvé prudkú stúpanie po asfalte a tu sa balík už začína trhať. Riško ide moje tempo, mne sa podarí obehnúť pár  žien, potom dve ženy zasa obehnú mňa, ale stále ich mám pred sebou.

Ide sa celkom fajn nohy mám ľahké a na počudovanie ma vôbec ani nebolia. Vchádzame do lesa kde sa ide po kameňoch, čo najdlhšie sa snažím ísť v sedle biku, Riško je o niečo rýchlejší a trocha mi odchádza. Potom sa začína tlačiť, čo mne vôbec nevyhovuje, tak ale nič iné mi neostáva. Po pár metroch tlačenia sa dá opäť nasadnúť bike a prichádza dlhé stúpanie šotolinou.

Na tacháči 8 km a predné koleso prázdne ... Tak si vravím fajn je dobojované L. Kolesá mám bezdušové, tak nechápem prečo mi vodička defekt nezalepila ...

Nemám zo sebou žiadnu dušu ani pumpu nakoľko viem, že bezdušák si neviem sama opraviť , tak čakám na Jožka, ktorý viem, že je niekde za mnou.

Po niekoľkých minútach prichádza, tak sa pýta, čo sa stalo. Ukazujem mu prázdne predné koleso. Dá mi bombičku, tak koleso nafúkneme celkom to drží, defekt bol zjavne pomalý.

Tak nasadám na bike a pokračujem, ale z kolesa mi stále odfúkava  a idem skoro na prázdnom, ide sa mi zle do kopca to moc nechce ísť na prázdnom prednom kole.

Nasleduje zjazd a viem, že to nebude sranda na prázdnom prednom kole, vozí ma to veľmi a idem ako keby som mala v sebe pár promile alkoholu.

Konečne prichádzam na občerstvovačku kde je aj servis, tak dvom servisákom poviem, že mám defekt. Chalani boli šikovní, vymenili ventil, dali dušu a ja môžem pokračovať i keď už s veľkou stratou. Počas týchto kilometrov ma obehlo veľmi veľa pretekárov a medzi nimi samozrejme aj veľa žien.

Počasie je zatiaľ stále ideálne a ja preklínam moje teplé oblečenie, potím sa a je mi strašné teplo. Stále predbieham pretekárov, čo ma predbehli vďaka mojím technickým problémom.

Predbiehanie je celkom ťažké nedá sa ísť ideálna vyjazdená stopa,  čo berie celkom veľa síl, ale aj napriek tomu sa mi ide veľmi dobre.

Potom prichádza rovinatejšia pasáž okolo jazera, ktorá padla celkom vhod, dalo sa v nej celkom „oraziť“ ťahám za sebou asi 10 minút vláčik pretekárov z Rakúska, tak im potom jasne ukážem nech ma prestriedajú, že nebudem stále ťahať ja J pekne poslúchli a pokračujeme v celkom slušnom tempe ďalej.

Nasleduje stúpanie sa Salzberg, kde už ideme za dažďa, po rozmočenej lúke sa snažím ísť čo najdlhšie v sedle biku ale potom predsa len musím zosadnúť a tlačiť. Dostávame sa na asfalt kde je stúpanie naozaj veľmi prudké a tlačí sa.

S tlačením mám veľký problém a pretekári ma predbiehajú nakoľko tlačenie je moja slabá stránka. Potom sa už ale dá nasadnúť na bike, tak zasa všetkých predbieham serpentínové stúpanie mi celkom vyhovuje, zima mi nie je nakoľko som dobre oblečená a do kopca sa slušne zahrievam.

Nasleduje zjazd a na 70 km dobieham Riška J. V zjazde poriadne premrznem a je mi strašné zima, celá sa trasiem, ruky a prsty mám na kameň zmrznuté, neviem brzdiť, tak idem veľmi pomaly a na istotu aby som nespadla, veď aj tak už o popredné umiestnenie nebojujem.

Zastavím na občerstvovačke niečo malé zjem a pokračujem v poslednom dlhšom stúpaní, konečne sa zahrievam a je mi o niečo lepšie. Riško ostal niekde vzadu moje tempo do kopca mu nevyhovovalo.

Nasleduje ďalší zjazd kde zasa na kosť premrznem a pripadám si ako na tréningu v zime L tak zmrznutá pokračujem ďalej, viem, že to najťažšie je za mnou. Po asfalte idem sama fúka protivietor a ten mi dá poriadne zabrať. Pred koncom asfaltu ma obieha Riško s nejakou skupinkou, ale ja im už nevládzem chytiť hák, tak do cieľa pokračujem sama.

Pri prechode cieľom hľadám Žuzu, sme sa dohodli, že ma bude čakať, ale nikde ju nevidím, tak ideme na penzión, snáď bude tam lebo nemám kľúče izby. Žužu nie je ani tu, tak jej volá Riško a ona ma čaká  v cieli, neviem ako je to možné, ale nestretli sme sa tam.

Tak čakám na ňu u Riška v izbe poriadne premrznutá a rátam minúty kým príde a ja sa dám pod teplú sprchu.

S časom niečo pod osem hodín nie som vôbec spokojná, ale lepšie sa nedalo nakoľko ma defekt poriadne spomalil, ale nevadí, prešla som to a celkom hodnotím maratón ako ťažký, dlhé prudké stúpania, zjazdy skoro všetko šotolina, čo sa mne nepáčilo, ale zasa prejazd skalou, okolo jazera a vodopádu nemal chybu. Organizácia super zablúdiť sa nedalo, atmosféra na trati parádna.

A Žužu?

Tá išla od štartu super bola v prvej  trojke, potom mala pád pri ktorom si opät zranila lakeť a nemohla tiež už ďalej bojovať o „bedňu“ ale aj napriek tomu skončila v kategórii na 5. Mieste.

Gratulujem všetkým, čo v týchto podmienkach prišli do cieľa a borcom na 211 km patrí môj veľký obdiv!

 

v nedeľu ráno umývanie bikov pred ich naložením do auta :)

fotka3.jpg

 

 

 

Aďa.