Choď na obsah Choď na menu
 


Trochu inak ako na bikoch :)

31. 1. 2012

tatry.jpgJe 24.1.2012 a prišiel čas keď si s úsmevom nastavujem v Lotuse out of office, čo značí, že sa blíži deň odchodu na lyžovačku/bordovačku.

Táto lyžovačka sa stala naším rodinným zvykom. Časom k nám pribudli kamárati z Grobu a tento krát sme rozšírený o ďalšiu "účastníčku zájazdu" Kajku.

Prídem domov, pobalím veci, ako zvyčajne bez minimálneho stresu by to nešlo, tak na poslednú chvíľu rieším ešte problém s viazaním. V tomto prípade voláme kamarátovi z Grobu Romanovi, nasadnem do auta rýchlosťou blesku sa presúvam do Grobu po viazanie a doma vymýšľame spôsob opravy.. Šikovný mechanik problém vyrieši a ja mám zrazu pokoj na srdci :)

Ráno 25.1. o 5.30 mi zvoní budík. Ja sa teším a je mi úplne jedno že zvoní tak skoro, predsa je to iné vstávanie ako do práce . Skontrolujem ešte raz všetky veci/hlavne tie podstatné či som niečo nezabudla, všetko vyzerá byť úplne v pohode. Po ceste k našim sa stavím pre Kajku, naložíme lyže a smer námestie. Už je všetko pripravené na odchod. Huraaa ideme..

Smer kam ideme je jasný, no zastávka na ktorej zjazdovke stojíme ešte nie, počasie nebolo práve najkrajšie.. Na koniec vyhráva Chopok i keď mám trošku obavy, aby sme nebordovali v mraku. Ja aj moje dvojča máme problém s hmlou. V hmle mám pocit, že zjazdovka je "vlnitá" a pohľad na moje schopnosti bordovať v mraku musí byť pre iných celkom komický. Už sme na mieste, kúpime si pernamentky na 4 hodiny, to nám bude na rozjazdenie úplne stačiť. Na prekvapenie je na zjazdovkách pomerne málo Poľských obyvateľov, čo ma celkom teší. Na lanovky sa nečaká. Sedíme v krytej sedačke, vidím pred sebou hustý mrak, čo naznačuje hore minimálnu viditeľnosť. Tak aj bolo.. No na šťastie mrak sa rýchlo hýbal a ja som si vymodlila nech odíde. Musím uznať že služby na Chopku sú momentálne porovnateľné s blízkym Rakúskom. V bufete stojíme až tesne pred koncom, dáme si varené vínko, neviem či to bolo víno, mala som pocit, že je to zohriata červená, presladená voda k cene sa radšej nevyjadrujem, ale aspoň viem, čo si nabudúce nedáme. Blíži sa čas, keď sa už všetci stretáme, vrátime "kartičky" a ideme ku autu. Myslím si, že všetci sme boli príjemné unavení.

Z Chopku do dedinky Batizovce, kde budeme bývať je to už len kúsok. Ubytovanie poznáme ešte z leta, boli sme tu ubytovaní počas Horal Tour 2011.

Sme na mieste, kde nás už víta zavalitý, milý pán. Je naozaj veľmi milý presne tak ako si ho pamätám ešte z leta, ubytovanie je pre 9 ľudí, čiže celý domček patrí iba nám. Ubytovanie je fajn a vládne tu príjemná atmosféra. Večer si otvoríme šampanské, porozprávame si dojmy z prvého dňa a neskôr sa poberáme už do postele.

Prebúdzame sa do ďalšieho dňa, počasie je krajšie ako deň pred tým, vládne bezvetrie. Toto všetko ma moc teší a ja verím, že nám už nič cestu neskríži a dostaneme sa do Sedla.

Sedlo je pre mňa srdcovka, ten pohľad na Vysoké Tatry z dvoj sedačky z roku 1975 sa nedá ničím nahradiť.

Všetko ide podľa plánu, pomaly sa lanovkami presúvame k našej najvyššej položenej zjazdovke. Vysadneme z kabínky a ideme smerom k dvoj sedačke. Trošku si ponadávam, keď musím peši v bordových topánkach a bordom v ruke šlapať do kopca až ku sedačke, no náladu si týmto nepokazím. Pozerám na sedačku a vidím malú zmenu. Sedačka je oblepená molitanom, už asi stihla niekomu poriadne naraziť kolená :)

Vezieme sa hore, začína ma štípať v nose, čo je náznakom toho, že teplo tu nebude. Konečne na vrchu, teším sa. Slnko je zatiaľ schované za mrakom, ale občas vykukne ja dúfam, že vyjde na dlhšie. Prvá jazda za nami, "cítim" celkom kvalitne nohy, že mi bola zima som už dávno zabudla :) Medzi časom vyšlo slnko, pocitovo sa oteplilo a hneď bol dôvoď na odpočinok v "kresle" s čajom a parádnym pohľadom...

Po celom dni v Sedle sme značne vyčerpaní, ale spokojní, že sme si konečne poriadne zabordovali. Už len smer chata, večera, nejaký ten pokec a zaslúžený spánok.

Je tu posledný deň.. Ráno si pobalím veci, 100 krát kontrolujem izbu pre prípadne straty mojích vecí    veci pomaly nakladáme do auta, rozlúčime sa s pánom domácim a ideme smer Donovaly.

Po ceste na Donovaly, si spravíme malú zachádzku do Ružomberka, kde sa nachádza Salaš Krajinka.

Prichádzame na Donovaly, počasie na 1 s hviezdičkou, kúpime si 3hodinové pernamentky. Náročnosť zjazdovky nie je veľká, ale na koľko sme nečakali na sedačku a točili sme sa hore/dole, sme sa slušne unavili.

 

Tak a je dobordované/dolyžované a pred nami cesta domov.

Cesta domov je rýchla trochu si v aute zdriemnem a sme doma.

Za nami sú pekné 3 dni aktívneho oddychu.

Žužu

 donovaly.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

svata-trojka.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

trojka.jpg