Choď na obsah Choď na menu
 


Veľkonočný Turieckap

7. 4. 2012

Tri dni po návrate z Mallorky sme sa rozhodli vyskúšať pretek XC.

Ráno sa stretávame na parkovisku s Jankou a Tomášom a vyrážame smer Turčianske Teplice.
Cesta prebieha pred bez problémov o niečo viac ako dve hodiny sme na mieste.
Nasleduje „klasika“: prezentácia, zloženie bikov, obliecť sa...
Všetko pripravené, tak ideme si pozrieť trať. Prvé stúpanie nie je veľmi náročné, hneď po ňom krátky zjazd a potom opäť stúpanie, ktoré je už o niečo prudšie. Hneď po tomto úvodnom úseku si vravíme, že to nebude až tak sranda...
Na horskom biku sme nesedeli asi niečo cez dva-tri mesiace a trať, ktorá nás čakala bola podľa mňa dosť náročná. Dážď ju teda vôbec nezľahčil. Korene šmýkajú, jemné, ale lepivé blatko tiež.
Pokračujem ďalej, striedajú sa prudké krátke kopce kde je veľmi veľa koreňov. Nevieme si nájsť prevod pri ktorom by sa nám neprešmykovali kolesá, takže dosť často sa stáva, že bike tlačíme.
Trať sme si prešli dvakrát a ideme sa postaviť na štart. Na štarte stoja dievčatá z Čiech, Poľska, ktoré vôbec nepoznáme nakoľko sme na XC preteku prvý raz. Známe sú na iba dievčatá zo Slovenska, ktoré poznáme z maratónov.
Tesne po 11:30 je odštartované. Čakajú nás tri dlhé a ťažké okruhy.
Hneď od štartu sa začína štartovné pole naťahovať. Janku Števkovú a ďalšie tri – štyri pretekárky sme videli iba niekoľko sekúnd a potom až v cieli J.
Vtedy už akosi viem, že nie je sa kam naháňať a treba ísť na istotu – hlavne nespadnúť, nech sa nič vážne stane, veď sme si šli XC iba vyskúšať.
Šliape sa mi celkom v pohode, nohy vôbec nebolia i keď technické stúpania mi robia problém oveľa viac ako klesania.
Niektoré stúpania sa veľmi prudké a korenisté. V druhom dlhšom stúpaní mi prešmykne koleso musím zosadnúť a tú si Žužu vybrala lepšiu stopu, tak pekne šliape do pedálov – predbieha ma a ja tlačím bike hore kopcom, čo mi nerobí teda vôbec radosť. Nasleduje rovinka a potom prudké klesanie. V klesaní dobieham Žužu a na rovinke ju predbieham. Niekoľko sekundový náskok si držím aj pod posledný kopec pred prejazdom do druhého kola.
Náskok som stratila po tom, čo mi padla reťaz a musela som ju nahodiť, bola trocha zaseknutá, tak to zabralo viac času. Takže už aj Žužu ma obehla....
Druhé a tretie kolo si už idem iba svoje tempo a celkom to ubieha. V druhom kole „mi neuhol“ jeden strom, tak ľavé rameno a ruka si to trocha odniesli, ale našťastie nič vážne J.
Po 1 hod. a 12 minútach som prešla cieľom, našťastie bez zranenia a s pocitom, že konečne mám priemeru na XC za sebou.
Pretek bol čo sa týka organizácie podľa mňa dobre zvládnutý.
A moje pocity?
XC je niečo úplne iné ako maratón, chýba mi skúsenosť s týmto terénom a striedavým tempom.
Pretek sa mi, ale páčil a aspoň som ako som písala XC premiéra je za nami.
S mojím výkonom na preteku som nebola vôbec spokojná, ale aspoň viem, že je čo zlepšovať, však sezóna ešte len začala.
XC si určite ešte zopakujem a už sa teším na ďalší pretek J
 
Aďa.
Celkové výsledky:
http://www.cyklistika-sk.eu/vysledky/turieckap2012_VYSLEDKY.pdf