Choď na obsah Choď na menu
 


Začala sezóna 2014 :)

30. 4. 2014

Po malom odpočinku sme sa začali tvrdo pripravovať počas zimnej prípravy. Nechýbali výjazdy na biku , beh a samozrejme posilňovňa.

Žužu poctivo odtrénovala všetky tréningy, či už v posilňovni alebo na biku, mne sa darilo tiež až do mojej plánovanej operácie.
Malo sa jednať iba o jednoduché vybratie operačné materiálu, ktoré mi bolo vkladané do predlaktia po tom čo ma zrazilo auto.
No však z jednoduchej operácie som si odniesla len opäť „rozvŕtanú ruku“ a operačný materiál, ktorý mi vadil v pohybe tam ostal, pretože z technických príčin ho nevedeli vybrať, pokiaľ človek nezažije na vlastnej koži neuverí.
Škoda, že to malo pokračovanie, vretenná kosť bola po operácii taká oslabená, že sa mi pri dvihnutí kartónu minerálok opäť zlomila, takže v deviaty deň po operácii som mala ruku opäť v sádre zamknutú v lakti na 90 stupňov.  Takže opäť nasledovala Pn-ka a pozeranie sa von oknom ako si ostatní užívajú kilometre v sedle biku vonku, kedže táto zima nám cyklistom priala.
Ja som odkrútila neuveriteľné hodiny (2-3 hodiny denne) na trenažéry a v rámci možnosti som posilovala aspoň spodnú časť tela.
Zlomenina sa hojí veľmi pomaly, takže sádru som mala presne dva mesiace neustále a potom som ju nosila ďalší mesiac ešte pri bikovaní vonku.
Už ako máme zvykom  aj tento rok sme sa rozhodli pre sústredenie na Mallorce, ešte v deň odletu som šla ráno na kontrolné RTG a dúfala som, že už to bude v poriadku, ale žiaľ kosť ešte stále nebola dosťatočne zrastená, tak som sa musela zmieriť s tým, že Mallorcku odtrénujem opäť so sádrou a ďalšia kontrola o mesiac.
Na Mallorce som odtrénovala v rámci možností, nie vždy to bolo jednoduché, predsa len jazdiť s jednou rukou dá poriadne zabrať či po fyzickej ale hlavne psychickej stránke.

10257311_10202019175736939_804323852879222402_o.jpg

 
 
Po návrate z Mallorcky som opäť nastúpila do práce sádru som teda odložila, ale ruku som stále nemohla naplno zaťažovať.
Pre mňa boli prvé preteky „ešte vo hviezdach“
Žužu čakali ako prvé preteky vo Svätom Jure 12.4.
Rozhodla sa štartovať na maratónskej trati. Po štarte išla výborne, zabrzdil ju však defekt škoda, že to bolo hneď na začiatku cca na ôsmom kilometri.

10171302_443913999045386_2359916768618396054_n.jpg

Pri oprave defektu stratila veľmi veľa času, ale pretek aj napriek tomu dokončila na peknom 2. mieste.

971351_443916329045153_1683195377028264629_n.jpg

Ja som aspoň trocha pomohla pri organizácii maratónu.
Výsledky:
Ďalšie preteky čakali Žužu v Skalici 26.4. Počasie však tento tok vôbec neprialo, trať bola veľmi blatistá a rozhodla sa tento pretek nedokončiť.

10290639_10201804986902897_3911141856420936740_n.jpg

V nedeľu 27.4. sme sa obe rozhodli štartovať na cestom maratóne Neusiedler See Radmarathon.
Dĺžka trate bola 125 kilometrov s prevýšením 500 metrov.
Na štart sa postavilo takmer 900 štartujúcich, bola to poriadna „masovka“. Na takto veľkom cestnom maratóne sme štartovali obe prvýkrát, takže vôbec sme netušili čo nás čaká.
Najhoršie to bolo hneď po štarte, všetci sa tlačia za každú cenu dopredu, nikto neberie na nič a nikoho ohľad. Po štarte nasleduje niekoľko malých „brdkov“ tak sa štartovné pole aspoň trocha nadelí a vytvoria sa skupinky.
So Žužu sa držíme stále spolu, ten náš balík sa mi zdá, že sa fláka, tak nás aj dobehol ďalší a vznikol balík 150 ľudí, vôbec som z toho nemala dobrý pocit, pretože som tušila, že každú chvíľku niekto padne a bude z toho priadna „mela“. Presne tak sa aj stalo. Zrazu to pred nami lieta „hlava-nehlava“ nám sa našťastie podarilo pádu vyhnúť a poriadne som si vydýchla.
Z tejto „motanice“ som sa dostala ako prvá a nasledovala stíhacia jazdia za balíkom, balík sa mi podarilo doskočiť, ale mala som teda čo robiť, fúkal poriadny vietor.
Žužu sa v tom páde motala o niečo dlhšie, tak tento môj balík už nedostihla.
Ja osobne nie som zvyknutá jazdiť cestné preteky, takže efekt žuvačky na konci balíku mi dal poriadne zabrať.
Do cieľa prichádzam ako prvá žena z čoho mám obrovskú radosť, pretože viem, ako som sa počas trénovania s jednou rukou vytrápilo, ale malo to zmysel J
O chvíľku už vidím ako sa „valí“ do cieľa Žužu.
Úroveň tohto maratónu sa ani z ďaleka nedá porovnať s cestnými na Slovensku. Som rada, že sme si dobre zajazdili a že sme prišli do cieľa bez pádu a ešte aj s výborným výsledkom a časom.

10171140_10202127403402563_6442611087593390092_n.jpg

V pondelok ma čakala opäť kontrola, opäť som verila a dúfala, že to už to bude celkom v poriadku. Správa lekára je však pre mňa nie veľmi pozitívna. Kosť stále nie je celkom zahojená, ale je tam veľké zlepšenia, ruku už môžem konečne zaťažovať, ale dávať si veľký pozor na pády.
V každom prípade som rada, že už môžem ísť aj to terénu a troška ruku spevniť.
Zajtra 1.5. nás čaká Račianska časovka.
 
Aďa.